Upozornenie: Nasledujuce riadky su vyplodom choreho mozgu. Ak ste co len trochu psychicky labilni, opustite tuto stranku.

Marek Trabalka, 15.10.1993

Zijem

Zijem. Kolka radost skryta v tomto slove. A predsa... Este dycham, jem, pijem, spim a milujem. Ale este dnes. Lebo aj tak som uz mrtvy. A ak aj nie mrtvy, tak aspon zomieram. Zomierame od prvej minuty narodenia. A zivot je taky krasny. Myslim. Myslim a hladim. Myslim, hladim a pocuvam. Prsten na ruke. Kolka dojimavost v tuzbe byt alebo aspon na chvilu vyzerat dospelym. Skoda. Mladost je krasna vec a clovek si ju zacne vazit az ked ju strati. Mlcim a rozmyslam. Ahoj, ako sa mas? Fajn. A ty? Ok. Kde ides? Ale, do kina. Cas plynie, kvapka, presypa sa zrniecko za zrnieckom. Vacsinou vyuziva objektivne rozpravanie. Hlasy, sum a potom uz len ticho. Padol za vlast. Cest jeho pamiatke. Zbohom! A vobec. Zijem ci som mrtvy, Zem sa bude krutit nadalej. A keby aj nie, je to jedno. Ved kocka ma sest hran, teda ak nie je gulata. Minule som stretol Martinu. Vyzerala dobre, ale letela. Aj ja teraz letim. Velke cervene prasa sa vznasa nad nasimi hlavami a pocut fantasticku hudbu, ako z raja. Nie je mozne mysliet, iba citit. A ja citim rad. Oci ukajane fantastickymi viziami prenasaju vnemy do mozgu a dusa je stastna. Slnko svieti a svieti. pot vystupuje na celo, kvapky stekaju po tvari. Milenci sa drzia za ruky, sem- tam sa pobozkaju. A ja len letim a letim. Krasna modra obloha. Niekedy mam strasnu chut umriet. Umriet a mat uplny pokoj. Len si tak lezat. Veget. Aspon by si cerviky pochutnali. Nie, nie som pesimista. Prave naopak, som velky optimista. Hnede vlasy s hrdzavym nadychom, cervene pery zmyselne pootvorene... Obrovsky uder do hlavy prerusuje tok mojich myslienok, nie myslienok, pocitov. Dva, tri, styri... Tlak v temene povolil. Cierne, hlboke oci hladia so zaujmom, zvedavo. A ja si myslim: Nezalubim sa. Hmla mi zastrie oci, pocujem iba nevyrazny ruch ulice. Slnko stale na mna prazi svojimi lucmi. Leje zo mna pot, ale to teplo ma priam mysticky pritahuje. Vznasam sa vyssie a vyssie. Citim ako sa mi deformuje telo, roztapa sa a meni sa na dokonalu gulu, Je to krasny pocit, byt v niecom dokonaly. A modra obloha. Ja mam naozaj rad modru farbu. Upokojuje ma a dostava ma takmer do stavu blazenosti. Avsak iba pekna modra. Oci su vsak cierne. Ako sa volas? Znesiem sa nizsie a postupne nadobudam ludsky tvar. Pokusam sa spomenut. Zvrastene obocie mi musi dodavat zaujimavy vyraz, lebo sa usmeje. Myslienky lietaju jedna cez druhu, tam a spat, ale neviem si spomenut. Obsah stvorca nad preponou pravouhleho trojuholnika sa rovna suctu obsahov stvorcov nad oboma odvesnami. Pokrcim plecami. Neviem. Neviem kto som. A ty? Adriana. Adriana? Povedala Adriana, alebo sa mi to iba zdalo? Ako, Adriana? Hej. Fajn. Zrazu som pocitil chlad a hned nato ma obliala horucava. Aj tak umriem. Ved uz som mrtvy. Jezis ma rad Bratislavu. Tak nech nam postavi metro, dobrak. Milujem zivot. Je mi fajn. Aj mne. Das si? Zobrala si cigaretu. Toto predsa nemoze byt Adriana. Adriana je blondynkas modrymi ocami. Zajtra tam musim ist, musim niekam ist, ist, niekam, ale kam? Niekde mam ist, ale kde? nevladzem sa sustredit. Zapalis mi? Ruka mi automaticky vklzla do vrecka, vybrala zapalovac a zapalila ho. Avsak trafit ku cigarete bolo nad ludske sily. Chytila mi ruku, pritiahla zapalovac a potiahla. Si tvrdy. Velmi ti to vadi? Bol to dobry kamarat. Ked sa to tak vezme, mal som ho velmi rad. Co uz. Aj ja. Co. Co co? Uz mi sibe. Mylit sa je ludske. Telo sa striaslo. Slnko uz zapadlo a voda kvapkala. Slzy jej vtedy vstupili do oci. Asi som to nemal robit, ale bolo to silnejsie ako ja. Aj ona bola pekna. Ako tato Adriana. Hi, drobec. Jazyk nevladze odpovedat. Pustite ma! Pustite ma! Ja som ho nezabil! Aky fantasticky je clovek! Chrobaky lezu po tele, tlste nechutne cerviky rozozieraju zvysky masa a lozia po kostiach hore-dolu. Prosim. Pohladkal som ju po lici. Rozziarila sa jej tvar. Chaby pokus usmiat sa mi trochu nevysiel. Zrazu sa mi pred ocami jej tvar nechutne zohavila. Spodna pera sa vydula, jedno oko vliezlo hlbsie, druhe sa vypuklo, bolo vidiet iba tri zuby. Jedno ucho zrazu zmizlo. Pohladila ma po vlasoch. Clovek si lieta do vesmiru, moze komunikovat na dialku, nechcel som jej vtedy ublizit, naozaj, a ci zit s umelym srdcom. Cislice su rozmazane. Ponahlas sa niekam? Do hrobu. Hm. Halucinacia zmizla a jej tvar bola zasa krasna ako predtym. Ba krajsia. Myslel som, ze dostane hystericky zachvat. Ale po chvili prestala a iba sa na mna nemo pozerala. Uz nikdy! Preco teda zit? Aj tak ta milujem. Slnko zapadlo a tma vystriedala svetlo. Uz si si spomenul? A naco ti to je? Ako prva zaziarila vecernica. Citim, ze som nevrly, ale teraz chcem pokoj. Letim. Ja nie. no vidis. Ja letim sam a ty sama neletis. Nemozem. Nechces. Nechcem a nemozem. Ale preco? Klasicke myknutie pliec. Vsetko je nanic. Ten pohlad. Odporny jazyk mu oblapil nohu a tahal ho dolu. Zareval a ten druhy sa zobudil. Vystrielal cely zasobnik. Ja nechcem mysliet! Povora sa stiahla. Je ti zima? Nie. Iste? Hej. Nie je s tebou rec. Pockaj. Zrazu. Nie, vlastne... Som optimista a v jadre dobry clovek. Nechcel by som ju tak vidiet este raz. Ani inu. Ale asi to nepochopi. Je to svinstvo. Padam. Hej. Cele je to akesi zvratene. Rozjarena mniska taha za sebou dlhy rad kostier drziacich sa neviditelnej snury. Ved ako povedal Hemingvaj (tusim sa to pise inak, ale cert to ber), cloveka mozno znicit, ale nie zdrvit. Citat o zivote. Ja zijem, necitam. Lebo uz je to tak. Citim to. Priamo v srdci. Ruka mi dviha hlavu. No tak neblbni. V zivote nikdy. Marek. Co? Marek. Ty? Hlava prikyvla a odkotulala sa od tela. To sa rozpadlo na prach a vietor ho rozvial po celej krajine. Si ok? Vesmirne vzduchoprazdno vyzera ustarane. Mozno ani nie som az taky strasiak. Huh. Hlava sa natriasa, zacina poskakovat. Ked cez nu prechadza koleso, tak zvlastne to zachrapci. Mozog sa premiesa s krvou a so zvyskami lebky to vytvori zaujimavy obraz. To musim mat! Ty bestia mizerna. Zlost prudko stupa do hlavy, zachvacuje celeho cloveka. Telo sa trasie. No tak, prosim ta. A potom uz nic. Nie, to som nebol ja. A ak ano tak co? Zvoni telefon. A stale tie cierne oci. Ma trochu rozsirene zrenicky. Dal by som si nieco pit. Zmrastim tvar. Chces ma otravit? Nieco tvrde. Vodka, to uz je lepsie. Dik. Nikdy sme sa snim nehadali. Mali sme na vsetko rovnaky nazor. Navlhcenie pier pochopila ako vyzvu. Sklonila sa nizsie az som citil jej dych. Nie, nie. Nezalubim sa. Ale aj tak som ju pobozkal. Cas je vecny, len clovek je premenna velicina. Ale dosiahli sme toho dost. Na vysku sme sa obaja dostali bez problemov a cele to bolo lahke, akosi az prilis lahke... Skoda. Najprv som sa smial, strasne smial. Potom som vracal a potom uz nie. Ked sa to tak vezme, za vsetko moze ta macocha. Strasne sa chcela bozkavat a ja nie. Lebo ja som letel a ona nie. Ona ma drzala pri zemi a to je chyba. Vyvratil som oci. Co je? Ticho. No! Zase triaska. Ale ved som rozfukany po poli. To s tym nema nic spolocne. To vravis ty. Neveris mi? Neviem. Neklamem. No dobre. Lubim ta. Aj ja teba. Nie, klamem, seba aj ju. Vzdy budem milovat iba Adrianu. Ale nie tuto. Tu, ktoru som este nikdy nestretol. 26 a on 27. Trosku to nevyslo. No co uz s tym urobim. Na. Chces aby som vyzerala ako ty? Hej. Potom budeme lietat spolu. Prinesiem ti zrkadlo. Velky stol potiahnuty zelenym platnom. Perfektne na mieru usity oblek, strojeny usmev, kravata. Postav sa. Nechaj ma tak. No tak pod. Prechladnes. Bodaj si zdochol ty pes! Otce nas ktory si na nebesiach, skap do rana! Nechaj ma uz konecne tak. Pod. Postavila ma na nohy. Posledny rez, posledna hra. A potom uz len ticho, teplo a tma. Pocut dopadanie hrud hliny na rakvu. To som ja, Spasitel. Do pekla aj s takouto robotou. Vlhke pery. Roztuzeny pohlad aj dych. A to je kto? Nepoznas ho? Oblak pripominal kona. Len nech neprsi. Pomoz mi. Co s nim. Sakra, nechajte ma. vyspim sa a budem okej. Hej, Laco, pod sem. Skuska z dospelosti. Homo maturus. Oblubeny vyraz nasej dejepisarky. Lenze zajtra mam trening. V pohode, klud, o dva dni si fit. Umriem. Pamatate si na tu velku priesvitnu lebku? Tusim ze je z kristalu. neznasam co i len pomyslenie na zubara. A ta mizerna cesta sa zasa rozdvojuje. Ste maturanti, tak sa ucte! Banda spinavych lenivych darmozracov. Tak to mam rad. Ako by to hadzalo mna.Krce a vyvalene oci. Stiahnute udy, uplne neschopne pohybu. Mrtvy - co ty mi este povies? Ktore zviera mas rad? Mam rad vsetky zvierata. Aj ludi. Ale ludia su horsi ako zvierata. No s tym sa uz asi neda nic robit. Tahavy zvuk saxofonu. Dajte ho sem. Telo ztazka dopadlo. Aj tak dobre. A zrazu je tu on. Nie ze by som sa zlakol, ale myklo ma. Naklonil som sa a pobozkal ju. Si velmi pekna. A ty velmi hlupy. Pena. Preco to robis? A ty? Lebo sa mi pacis. Fajn. A teraz ma prosim ta zahrab. Brzdy skripali. Ale to som nevnimal. Takmer som si krk vykrutil, ako rychlo som sa obratil. A nezelam to ani svojmu najhorsiemu nepriatelovi. Zacina mi sibat. Ved nijakych nepriatelov nemam. Skoda, ze nemam vobec nikoho. Na celom svete som jediny clovek. Vsetko ostatne je prelud, fantazia ci halucinacia. Ale ved citim. Co si cvok? To sa ti iba zda. Ale ja naozaj citim! Sam sebe som si mavol rukou. Maly prud zvratkov sa mi cedi pomedzi zuby. No tak, drobcek. Naplo ma. Tak ma uz nechaj, sakra! Nevidis ze som na cucky? Zmizni, zmizni prosim ta. Ech ty. Utiera mi vreckovkou usta. A predsa zijem. Myslim, teda som. Ale kto mi da zaruku, ze myslim? Uz si ani presne nespominam, kedy to vlastne cele zacalo. Je to sranda, ale bol som aj slusny clovek. Dajte mi s tym pokoj, naco mi to v zivote bude? Na hovno. Patri to k vseobecnej vzdelanosti. Kaslem na vasu vseobecnu vzdelanost. Potom som s tym zacal. Skusal som to aj predtym, ale nechutilo mi. A to je pricina vsetkeho nestastia. Stratena generacia.Oni stratili mladost, my cely zivot. Cert to ber. Ved som nic nejedol. A zasa. Fuj. Nikdy som sa v mori nekupal. Viac ma pritahuju hory. Ticho a samota. Ako v hrobe. Nie ako toho trtka, co si nakoniec prestrelil hlavu. Pamatas sa este na ten jeho nechapavy vyraz? Akoby sa cudoval, ze ten revolver naozaj striela. Lebka otvara usta a vravi hlasom mojej matky: Chlapce, chlapce. Ani nemam tak strach o nu ako o teba. Vzdy ma vedela hovadsky potesit. Citm ze zamdlievam. Teraz nie. Zatnut paste sa mi vsak nepodari a tak zase letim. Milujem modre nebo. Milujem zivot. Milujem milovat. Zivot je zivot, a pokial je moj, robim si co chcem. Nikdy som sa nezdrzal hnevu. Ale preco? Preco? Dve deti. Chlapec je o rok starsi od dievcatka. Alebo o dva. Bystry pohlad jeho peknych modrych oci prezradza, ze je inteligentny. Je. Ale je prilis zivy. Bude sa musiet v zivote poriadne obracat. Gabriela ma tmave oci, po matke. Aj ona je pekna, krasna. Ma trochu utlejsiu postavu a je naopak tichsej povahy. Aaaaaaaa. Vsivaci! Hajzli! Vy svine! Myslienky utekaju, hlava otazieva, oci sa zatvaraju. Boze odpust. Nie mne. Im. Za to oni predsa nemozu. Opat bozk. Pritiahnem si ju a uz je v siedmom nebi. Ach ti ludia. Ja viem svoje. A nemyslim, to je zaklad. Citim. Fuj, co to tu zase smrdi. Vsetkeho vela skodi. O sokoch to plati dvojnasobne. Je to tazke. Drzim ju v objati a viem, ze sa chveje. Nie je jej zima, ani mne. Ja sa nechvejem. Ona ano. Co na mne vidis? A ty? Dostala ma. Vsetci sme boli sprosti. Alebo ani nie tak hlupi, ale iba mladi a naivni. Clovek si to uvedomil, az ked to bolo vsetko prec. Vtedy som veru neletel. Ale asi som vyzeral hrozne. Skoda, ze si uz nespominam na dovod. Mozem sa jej nan opytat. Nemozem. Pomyslela by si, ze chcem, a bola by zase sklamana a to nie. Clovek musi byt optimista, inak nema vyznam zit. Hura na biologov. Obesit ich vsetkych do radu. Nemali byt ziadne problemy a vlastne ani neboli. Presnejsie neboli by boli, keby som ja nebol chcel. Bolo cele cervene. Ale ja som zrazu chcel mat problemy. Bolo mi prilis dobre. Ukaz mi to. Rozmyslam, ci som to zbabral a ci co. Ruti sa na mna cela kopa kamenov a ja si kryjem rukami hlavu. Hlavu? Nie! Ved ja mam namiesto nej jeden z tych balvanov! Ale aj tak ti zelam vsetko najlepsie. Je to zaujimave, ja este stale myslim... Nevedel som, ze kamene mozu rozmyslat. Nuz, clovek sa uci cely zivot.

Dlhe krvavocervene nechty, jemne, sikovne, krvave prsty. Povazoval som ju za ideal. A odvtedy som si povedal, ze sa uz nikdy nezalubim. Ale vraj clovek nema nikdy prisahat. Boh je totiz rad, ked prinuti cloveka porusit prisahu. Vsivak. Zem je tretia a najkrajsia planeta slnecnej sustavy. Hoci clovek je degeneraciou prirody. Sekla sa, co narobis. Na zemi predsa vsetko v pohode klapalo, kym neprisiel homo a neznicil vsetko co stalo za to. Ale napriek vsetkemu, ta hlava, mam ludi stale rad. Len keby sa mi tak netocila hlava. Aj ked si ju pridrzim rukami. Boli ta hlava? Hej. Aj ja. Chcem ta. Neznasam pokrytectvo. Ale teraz som uz aj ja pokrytec. Mrzi ma to. Ale robim to pre nu. Chce to pocut a tak jej to vravim. A je stastna. Zatial. Len nech neprsi. Konecne sa telo trosku uvolnilo a jej ruka drzi moju. Stale ho vidim pred sebou. A pocujem. Ale uz aspon neletim. Ked sa priatelstvo rozbije kvoli laske, je to strasna tragedia. Myslim, ze vacsia, ako ked sa laska znici kvoli priatelstvu. Laska totiz nikdy nevydrzi tolko ako priatelstvo. Ale naco nam teda vsetko vtlkali do hlavy? Ucit sa, ucit sa, ucit sa. Toto je typicky priklad. Len cakam a cakam a nemozem sa dockat. Objal som ju a pohladkal jej siju. Vklzla mi jazykom do ust akoby si myslela, ze tam najde nieco dobreho. Este vydrz, dostanes sa z toho. Mozno. ja ta z toho dostanem, toto mi predsa nemozes urobit. Zda sa, ze sa jej to pacilo. Urcite viac ako mne. Ale mohol. A aj to spravil. Klasika. pred ocami som mal jej vlasy a v ustach jej jazyk a rozmyslal som, na akom filme som to vcera bol. Clovek musi zit. Koniec koncov, ked uz sa narodil, nic ine mu uz nezostava. Otce, ako to mam dokazat? Srdce prudko buchoce. Je vzrusena. Tomu ja hovorim optimizmus. Tak mi treba. Hlupak, ktory sa hral so zapalkami a spalil si vlasy. Horolezec, ktory sa zabil pri pade z rebrika. Vymienal pokazenu ziarovku. Vykradnuta policajna stanica. Lubim ta! Preco len nema blond vlasy? A modre oci? Do tla vyhorena poziarna zbrojnica. Akoby sa mi v hlave bili nejake potvorky. Tento svet je plny absurdnosti. Pekne meno. Smial som sa este desat minut. Docerta s menom. Docerta s bohom. Docerta s tymto celym hnojom. Na co myslis drahy? Ako ti vazy zlamat. Nebo sa roztvori, Zeus schyti blesk a hodi ho na palac hriesneho krala. No v dnesnej dobe by sa veru nadrel. Diky, uz mam dost. Ten koncert nemal chybu. Hudba, hudba a hudba. A svetlo. A ja. A ty. Obaja boli stastni. On bude vedec, ona ucitelka. Preco len je bruneta? Cely svet je prehnity, rozpadava sa, s ludmi je to coraz horsie, uz klamu aj sami seba. A bol maj. Lasky cas. Naozaj sme sa mali radi. Teda aspon ja ju urcite. Adriana. To meno mi nahana zimomriavky. Vestkyna vravela, ze umriem v 26tke. A je verim, ze hej. Aj ked tomu nik neveri. Ale to nie je dolezite. Doleziti su Andrej s Gabrielou, ja uz som iba skrachovana existencia, sucha troska. Uz chyba len ten ohen. Preco nic nehovoris? Vies, zivot je pes. Ale ja ta milujem. To je pekne, ale. Ake ale? Nic. To je odpoved? Co sa deje? Akoby som ich tu videl pred sebou. Vsetkych troch, aj s Adrianou. Tou pravou. nad svojim hrobom. Zbohom ludia. Hlavny problem je, ze nemozeme vzdy robit to co chceme a zasa velmi casto musime robit to, co chce niekto iny. Marnivost sveta. Niekto tomu hovori umenie kompromisu. Ja tomu vravim svinsky system. Mozno je to synonymum, neviem, skusim sa pozriet do slovnika. Rozmanitost tvarov a farieb. Bolo nam skvele. A ako vsetko dobre, uz je to prec. Preco je to tak? Preco sa to muselo zmenit? Preco sme nemohli ostat taki, aki sme vzdy boli? Stresteni, veseli, bezstarostni? Sami sebou? Pes smutne sedi pri hrobe svojho pana a kyvka usami. A ja este stale cakam. Mozno ma osvieti. Nemyslim slnko alebo tak. Modra, zlta, cervena. Ak mi to slubis, odidem. Nemotorny valec. Nebol v tom ani kusok nepravdy. Ibaze to nepochopil. Naco aj? Plat dostane aj tak. Ako to ze si tu? A kde by som tak asi mal byt? Apatia. Korytnacka nezne zasypava vajcia pieskom a clovek. Nadorom rozozrany mozog. Strach, bolest, hroza, moje nohy. Kric! Cujte ludia, cujte jeho hlas, On, Velky, spasit chce vas. Amen. A kamen. A tien. Padol na den. Marek, Marek. Teply dych. Ja som tusim zaspal. Milujes ma? Eee? Hlupa otazka. Len keby uz ta hlava nebolela. Ona nie. Ona chce byt mnou. Neblbni, aj zajtra je den. Ano, ale ja si chcem uzivat teraz, dnes, v tejto chvili. Mizerni profesori. Otazka cislo dva: Narodne obrodenie v slovenskej literature. Na pohrebe som neplakal. Maj sa fajn, chlapce. Dufam, ze uz konecne budes mat od vsetkeho tohoto svinstva pokoj. Aspon ty. Hluk motorov lietadla. Ved to cele bola iba hra. Podvod, fraska. Humusaci ma zasa dobehli. Cele tri roky. Ja, ty, on aj ona, vsetci sme iba babky svojej vlastnej hry, obete. Preklinam tuto spolocnost. Ale co to je? Dajte mi pokoj. Ja uz nechcem zit, nechcem, nechcem, pustite ma! Nejako si nemozem spomenut na otcovu tvar. Mal tmave vlasy a tusim aj oci. Ale vyraz tvare si uz neviem vybavit. Mama lubi svoje dieta. A ono lubi ju. Uz je ti lepsie? Ja teda nie. Stale nad tym spekulujem, neda mi to spat. Dom A. Jedina budova, ktora zostala stat pri vybuchu atomovej bomby v Hirosime. Chleba v chladnicke. Len nemysliet. Netrap sa, bud stastny. Lebo zivot nie je nekonecny. Coze mi to stale lozi po rozume? No tak. Prosba. Prinutim sa a spravim, co chce. Ona ho zufalo opatuje a sepce mi do ucha nic nehovoriace nezne sladke slova. Dve. Prve dva roky pred mojou smrtou, o rok neskor druhe. Vsade plno krvi a prachu, a pritom jeho oci pozeraju s takym pokojom, ze sa prestavam bat. Ste obycajna banda, krot sa, krot sa, hajzlov vyuzivajucich, vsetci onemeli, svoju docasnu, dychcal som, moc nad nami. Ona to pochopila inak. Sialenost. Ale raz to predsa niekto musi urobit. Ozaj, vies ze Piotr ma novu zensku? Nie, fakt? Prebral ju nejakemu kamosovi, ten si to potom hodil. Jeho segra mi vravela, ze vyzeral strasne komicky, ako tam visel s tym vyplazenym jazykom. Daj mi co chcem a ja ti potom dam co len budes chciet. Obycajna kopa molekul. Obycajna? Mozno. Koncert vrcholi. Vsetci su v extaze, videl som kocku, co odpadla a zviezla sa na zem. Chalanisko ju vytiahol hore a snazil sa ju prebrat. Ako len moze niekto spat v takomto hluku? Jedinecne spojenie hudby a svetla. Velmi ma trapi, ze rodicia su proti tebe. Ale aj tak sa ta nevzdam. Len ci mu to bude vraviet aj o rok. Velke cervene prasa klesa. Klesa a blizi sa k mojej hlave. Teraz sa ma dotklo. Co je ti? Prosim ta, povedz nieco, prosim, prosim. Smiech mi steka po licach. Obrovsky vybuch rozmetal cele okolie. Zrazu si nic nepamatam. Nechaj ho tak. Nestoji za to. Este sa ho zastavaj. Nacisto sa pomiatol na rozume. Boze moj, co som ja len komu urobil. Bolo cervene, alebo modre. Mal by som sa asi niekoho opytat, ale kde? Ale komu? Je mi luto, nie je doma. Ja viem, zrazilo ho auto. Ceptonova era, hadronova era, era ziarenia, era hmoty, era ticha. Kiez by. Uz len dvesto miliard rokov a bude to. Adriana. Natiahol za nou ruky z rakvy a pohladil ju po holej hlave. Mami, Andrej mi robi zle. No, zeby prave on, to by som nebol cakal. Hoci nikdy neposobil dojmom intelektuala, hlupak zasa nebol. Alebo bola prva hadronova era? Co budem teraz robit? Ty? Ja? My? Nic. Nic ako aj doteraz. Je to jeho zivot. Ale otec! Sest, sedem. Ale aspon vieme, ze je to menej ako desat. Ovacie nemaju konca. Vsetci su uneseni, iba moj mozog dal vypoved. Este stale vidim modru a zltu a cervenu. Mojim oblubenym predmetom bolo programovanie. Naucil som sa sedem programovacich jazykov. Naco to hovoris? Naozaj ma to bavilo. Potom tu bola recesia. Nevedel som, co robit a ani nik iny to nevedel. Preco tak po mne ides? Tuzim po tebe uz pol roka. Teraz je obloha cierna, ale cista. Vidiet mnozstvo hviezd. Velke, menej jasne aj tie celkom slabucke. 4o vidis na tom strope? Tatko sa zvrtol a pleskol dverami. Ale aj tak ho mal rad. Chcel mu len a len dobre a ked to takto dopadlo, necudo ze mu prasklo v bedni. Jazykom som sa nenapadne dotkol jej pier. Vzychla a tak som radsej nepokracoval. Nahodou by sa jej to pacilo a co potom? Vzdy sme nadavali na sucasnost a s nostalgiou spominali na casy minule. Ako sa vzdy vravi, stare dobre casy. Na tom obraze bol prevrateny kosik a v nom tri nadherne rozkvitnute ruze. Uz to nevydrzala. Zjavne sa jej to pacilo, bestii. Ale ja som necitil vobec nic. Smola. Ten musi mat slusne nervy. Len aby sa mu nedostal do ruk, inak ho budeme zoskrabavat zo steny. Alebo z chodnika. Ale to je myslim jedno. Kasel. Dobyjeme tento svet! Preco len ludia robia tolko somarin. Ako by nemali dost problemov aj bez vojen, vrazd, nasilia a vobec. Rakva za zvuku organu ticho klesa dolu. Radsej bud ticho. Dnes mam zlu naladu. A konecne zasa bozsky klud. Nikdy som nemal rad pasivnu zabavu. Aky je len ten maly rozkosny. Prsty sa preplietli a ruky stisli. Dalsi bozk. Zem sa zachvela pod nohami. Cloveka schytil pocit, ze stoji na plti hojdajucej sa na burlivej vode. Skleneny pohlad, rotvorene usta, telo studene a celkom bez pohybu. Dobry for. Skoro som naletel. Pachol alkoholom a hamburgerom. Tym co lezal pri nom. Evidentne mu nechutil, inak by ho asi nevygrcal, no nie? Bola to supa, jedna radost. Taku by som veru nechcel dostat. Skoro jej hlava odletela. S babami mu to zrovna velmi nevychadzalo. Ono nie ze ja by som bol na tom ovela lepsie. Divala sa priamo cezo mna, akoby som bol vzduch alebo duch. Ked sme vsak isli pomimo a je som sa obzrel, aj ona sa otocila. Nikdy ta neprestanem milovat. Ta sprosta hlava ma nejako tazi na krku a od nepohodlnej polohy ma zacne boliet cely chrbat. Zle sa ti sedi? Prevratil som ju horeznacky, alebo doluznacky, to je jedno. Slastne privrela oci a cakala. Chvilu som jej dychal na krk a az potom to prislo. Malo tomu veril. Na rozdiel odo mna, ja tomu verim celkom, este stale. Preto viem, ze toto nie je Adriana. Ruka sa pomaly predierala z kompaktneho muru, a ked ju nepustili, srdce prestalo bit. Asi to bola chyba. Aj vtedy bola moja prvotna reakcia neobvykla. Teraz uz zasa hviezdy nevidim. Tvar mi ich zaclana. Iba tvar. Je to chaos. Rozmyslam, ci uz neskoncit, ale viem, ze este nema dost.

pokracuje...

Posli mi

Naspat domov

Posledna zmena: 16ty december 1996